Tajomstvá rodových rozmerov sociálnej práce na Slovensku
Písať o takto širokej a zároveň špecifickej téme je pomerne odvážne a vyžaduje si to isté zjednodušenia. Tento text píšem z pozície absolventa sociálnej práce, odborného asistenta v zálohe a feministu. Jednotlivé tézy nemám podchytené empirickým výskumom. Vychádzam skôr zo skúseností, úvah, nesystematického pozorovania a podpory z projektu VEGA.
Samotná sociálna práca je širokou témou. Môžeme hovoriť o teórii, praxi, výskume, ale aj o vzdelávaní v sociálnej práci. Môžeme hovoriť o sociálnej politike a väzbe na sociálnu prácu. Dané oblasti by v ideálnom prípade mali byť vzájomne prepojené. Prax by mala odrážať teóriu sýtenú výskumom, teória by mala byť inšpirovaná praxou, výskum potrebami teórie i praxe a podobne. Aby to nebolo také jednoduché a priamočiare, každá z daných tém je situovaná v špecifickom kontexte potrieb, možností, obmedzení a nedokonalostí sociálnych politík, sociálneho štátu a organizácií tretieho sektora. Sociálna politika by mohla vystupovať v podobe akéhosi dáždnika alebo slnečníka, podľa potreby.
Po primiešaní rodového rozmeru vzniká celkom neprehľadná, až nestráviteľná zmes rôznorodých výziev, problémov a bariér na mikro, mezo i makro úrovni. Aby to nebolo fádne, zmes okoreníme nízkou prestížou sociálnej práce ako profesie i vedy. A problémom devalvácie tzv. feminizovaných pomáhajúcich profesií. Výsledok ozdobíme čerešničkou „akciového“ vysokoškolského vzdelávania v sociálnej práci. Vysoká škola či univerzita sociálnej práce do každej obce, profesor či profesorka sociálnej práce do každej školy, absolvent či absolventka sociálnej práce do každej rodiny. Totálny výpredaj.
Nie je tajomstvom, že sociálna práca ako taká sa na Slovensku v Čechách a na Morave, takpovediac znovuzrodila po „zamatovej“ revolúcii. Niekedy na prelome rokov 1989/1990. Dovtedy potláčané alebo oficiálne neexistujúce sociálne problémy s prechodom na trhové hospodárstvo nemizli. S postupným odstraňovaním štátneho paternalizmu sa prehlbovali a stávali viditeľnejšími.
Sociálna práca preto v teoretickej i praktickej rovine musela reagovať na viaceré výzvy. Potrebovala sa etablovať a profesionalizovať. Znova vytvoriť inštitucionálne zázemie a aktualizovať svoju teoretickú základňu. Zároveň z nevyhovujúcej teoretickej pozície riešiť sociálne problémy v praxi. Bojovať o svoje uznanie (nielen) na akademickej pôde. Akademická základňa sociálnej práce na Slovensku po jej „reštarte“ nebola budovaná akademičkami ani akademikmi, ktorí by boli erudovanými odborníkmi či odborníčkami na sociálnu prácu. Tak, ako v praxi nebola vykonávaná profesionálnymi sociálnymi pracovníčkami alebo pracovníkmi s univerzitným vzdelaním. Bolo treba zaceliť vyše štyridsaťročnú medzeru v teórii, praxi a výskume. A zároveň pokračovať ďalej. S obmedzenými zdrojmi, poznatkami, jazykovou vybavenosťou.
Popri tom všetkom sa akosi pozabudlo na to, že jeden zo živých pilierov sociálnej práce – dobročinné spolky žien a ženské hnutie – bol zároveň pilierom jej profesionalizácie vo svete i v československom kontexte. Ako na to vo svojej štúdii "Miesto feminizmu v tradícii sociálnej práce" v časopise Gender, rovné příležitosti, výzkum upozorňuje Monika Bosá. Sociálne pracovníčky samozrejme výdatne pôsobili i v kresťanskom a humanistickom pilieri. Ženské hnutie našlo svoje pokračovanie v agende rodovej rovnosti, sociálna práca na Slovensku svoje prerušené korene v tomto bode ešte potrebuje objaviť a oživiť. Svoju úlohu tu zohrala i „nedokončená emancipácia“ rozbehnutá v období reálneho socializmu, ktorá stojí za skeptickými názormi na rodovú rovnosť. Každá „budovateľka socializmu“ do práce, každé dieťa do škôlky alebo jaslí. Dvojitá záťaž žien prácou a zodpovednosťou za chod domácnosti na Slovensku podľa rôznych výskumov pretrváva do dnes. Reflektuje ju sociálna práca a sociálne pracovníčky a pracovníci? Reflektuje aj iné rodové rozmery alebo sa stavia k požiadavkám rodovej rovnosti prezieravo?
Ďalším tajomstvom ostáva len pomaly miznúca neviditeľnosť rodu v teórii, praxi a výskume v sociálnej práci. Stručný pohľad do vysokoškolských učebníc sociálnej práce, ktoré vznikli v deväťdesiatych a ďalších rokoch na už samostatnom Slovensku ponúka v rodovej oblasti chudobné informácie. Pri pohľade na obsah navrhovaných štandardov v sociálnej práci na Slovensku (2002) nenájdeme zmienku o rodových štúdiách či feminizmoch. Podobne vyzerá aktuálnejší pohľad do študijných programov jednotlivých slovenských fakúlt a katedier (2012). Okrem niektorých „ostrovčekov pozitívnej deviácie“, zaradzujúcich do kurikula predmety ako feminizmus a rodová rovnosť, rodové štúdiá alebo gender mainstreaming v sociálnej práci. K humanistickým priekopníčkam s otvorenou mysľou tu patrí najmä profesorka Anna Tokárová z Katedry sociálnej práce Prešovskej univerzity a Elena Ondrušková z Katedry sociálnej práce Univerzity Komenského v Bratislave. K takýmto ostrovčekom môžeme zarátať i postupné tématizovanie rodových aspektov sociálnej práce v bakalárskych, diplomových či dizertačných prácach na viacerých vysokoškolských i univerzitných pracoviskách.
Samozrejme, priestor pre podnetnú feministickú kritiku nájdeme takmer v každej disciplíne študijného odboru sociálna práca. Tajomstvom však ostáva využitie tohto priestoru. A tak sa prednáša o „otcoch“ sociológie alebo psychológie, no len zriedka sú tematizované aktivistické postoje „matiek“ sociálnej práce. Len zriedkavo sa vyskytuje feministická kritika androcentrizmu rôznych teórií a praktických postupov. Mužský pohľad na svet a sociálne problémy je považovaný za zamlčanú a nespochybňovanú normu, ktorá však skresľuje, trivializuje alebo vylučuje odlišnosť. Inakosť skúseností žien, gejov, lesieb či etnických minorít ako klientely i ako samotných sociálnych pracovníkov a pracovníčok.
Stačí sa pozrieť na androcentrický jazyk, ktorý symbolicky vymazáva nielen „druhé“ pohlavie. V textoch, učebniciach (česť výnimkám), legislatíve či príhovoroch samí sociálni pracovníci a klienti, študenti. Aj v školách a teréne, kde prevažujú študentky a sociálne pracovníčky. Ďalším jazykovým indikátorom stavu rodových rozmerov sociálnej práce na Slovensku je zamieňanie si pojmov rod a gender v slovenskej spisbe. Na Slovensku jazykový úzus hovorí o používaní kalku (doslovného prekladu) anglického pojmu gender: rod.
Sociálna práca ako multi, či transdiciplinárna praktická a vedná disciplína čerpá z mnohých, viac alebo menej príbuzných disciplín, akými sú sociológia, psychológia, etika, právo, sociálna politika, filozofia a mnohé iné. Aj tieto vedy u nás, vďaka predošlej ideologickej izolácii obišli významné feministické vhľady, ktoré neoddiskutovateľne ovplyvnili teóriu, výskum i prax sociálnych vied na západ od nás. Rodové aspekty a feministická kritika nereflektovaného androcentrizmu sú v euroamerickom kontexte pomerne bežnou súčasťou uchopenia kľúčových tém v sociológii, psychológii, ale aj v sociálnej práci. Nie tak bežnou na Slovensku.
Nepríjemnejším tajomstvom je esencializmus a asi najnepríjemnejším sexizmus niektorých vyučujúcich, nadriadených i praktičiek a praktikov. Ťažko povedať, či sa vyskytuje v menšej alebo väčšej miere, ako napr. v Českej republike.
Paradoxom s vysokou výpovednou hodnotou zostáva, že jedna z mála slovenských univerzít, na ktorej to s rozvojom, výskumom a edukáciou v oblasti rodových aspektov sociálnej práce myslia vážne, má na svojich dverách, popri zákaze vstupu s kolieskovými korčuľami, so psom a bicyklom i zákaz vstupu s kočiarikom. Píše sa rok 2012. Zakladáme prístup evidence based ignorance?
Záverom. Zdá sa, že etablovanie rodovej optiky a citlivosti do sociálnej práce na Slovensku je takpovediac behom na dlhú trať. Rodové rozmery v sociálnej práci boli, sú a budú. Kým sociálnu prácu budú vykonávať, vyučovať, skúmať, riadiť a potrebovať ženy, muži, lesby, gejovia, atď. Rovnako tu boli, sú a budú medzery v poznaní rodových rozmerov sociálnej práce, ako aj v dostupnosti a využití tohto poznania. A tiež nebezpečenstvo vyprázdnenia, formalizácie požiadaviek rodovej rovnosti a spravodlivosti. Aj keď v tejto zrýchľujúcej dobe sa veci rýchlo menia.
Bohatým zdrojom inšpirácie pri kultivovaní rodovej citlivosti v sociálnej práci je slovenský feministický vzdelávací a publikačný projekt ASPEKT (www.aspekt.sk), ktorého rozsah činností a publikácií je ohromujúci. Zabudnúť nemôžem ani na mnohé výskumy, projekty a publikácie Centra rodových štúdií na FF UK v Bratislave, Inštitútu pre verejné otázky (www.ivo.sk) a Inštitútu pre výskum práce a rodiny (www.sspr.gov.sk), najmä z pera Barbory Holubovej. Za zmienku stoja i aktivity Výboru pre rodovú rovnosť pri Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Súťaže ako Zamestnávateľ ústretový k rodine, Výnimočná žena a odborné konferencie pomáhajú pri budovaní rodového povedomia. Aktuálne je realizovaný napr. Národný projekt – Inštitút rodovej rovnosti (www.institutrr.sk), zastrešujúci krajské kontaktné miesta v jednotlivých častiach Slovenska. Nedocenená a neoceniteľná sa mi javí byť sociálna práca niektorých rodovo inšpirovaných občianskych združení, napríklad Fenestra alebo Pro Familia. Práve problém rodovo podmieneného násilia otvoril potrebu rodovo citlivej sociálnej práce založenej na feministických východiskách. Na rodovú nerovnosť ako zdroj násilia páchaného na ženách upozorňovali autorky ako Adriana Mesochoritisová, Eva Sopková, Monika Grochová, Jana Cviková a ďalšie.
Slovensko má svojím spôsobom komparatívnu výhodu. Môže sa učiť z pokroku a chýb špičiek. Ako to už býva, obvykle sa učí chybám. V lepšom prípade na vlastných chybách. Neoceniteľnou komparatívnou výhodou Slovenska je jazyková, geografická i historická blízkosť Českej republiky, s prísľubom vzájomnej spolupráce a inšpirácie v širokej oblasti rodových rozmerov sociálnej práce.