Ženy a viera - IV. časť
2. duben 2003
| www.femme.sk
Spoločenské postavenie rímskej ženy ovplyvňovali predovšetkým rímske reálie a právny systém Ríma; naboženská ideológia bola podružná...
Spoločenské postavenie rímskej ženy ovplyvňovali predovšetkým rímske reálie a právny systém Ríma; naboženská ideológia bola podružná...
Otcovstvu sa spočiatku v Rímskej ríši nevenovala pozornosť a deti mali príbuzenský vzťah iba k matke. V neskoršom období otcovia uznávali deti za vlastné následným spôsobom: novorodenec bol položený na zem pred (skutočného či domnelého) otca a ten ho zdvihol - tým mu vznikla povinnosť vychovať ho. Uvedeným aktom boli "uznávané" aj deti narodené v konkubináte. Matka dieťaťa sa však k celej veci nemohla vyjadriť.
Deti mali v rímskej rodine rovnaké postavenie, neexistovalo právo prvorodených či diskriminácia dcér. Až do veku puberty boli deti vychovávané matkami, potom sa dospievajúcim synom začal venovať otec; pričom chlapci zostávali v domácom prostredí do sedemnásteho roku, kým nastúpili na vojenskú službu.
Cudzoložstvo ženy znášali Rimania veľmi ťažko a odrazom tohoto faktu bol drakonický trest - smrť. Právo zabiť mal manžel, neskôr sa toto právo prenieslo na súdy a ženinho otca, ale zároveň sa začalo od uvedenej podoby trestu upúšťať.
Rímsky rozvod mal tiež spočiatku veľmi jednoduchý charakter - iniciovať ho mohol len muž a realizoval sa vyhnaním ženy (repudium); neskôr sa rozvod realizoval na základe vzájomnej dohody obidvoch strán (divortium) - civilné manželstvo sa rozviedlo pred magistrátom a cirkevné manželstvo cirkevným obradom. Časom sa začali skúmať i dôvody rozvodu a uzákonili sa poplatky postihujúce "vinnú" stranu.
Napriek tomu, že rímsku ženu formovali prísne monogamné a patriarchálne dogmy, ktoré ju viedli k vernosti, oddanosti a obetavosti, rozvinula sa v Ríme (do pozoruhodných rozmerov) prostitúcia vydatých žien. Prostitútkami sa tiež stávali prepustené otrokyne, cudzinky, nemanželské dcéry, vdovy a siroty. Elitou medzi rímskymi prostitútkami boli tzv. priateľky, ktorých postavenie sa rovnalo postaveniu gréckych hetér.
Postupne sa rozširujúce hranice slobody umožnili rímskym ženám viesť akési "salóny", v rámci ktorých sa vymieňali rôzne spoločenské novinky a viedli sa rozhovory o umení, filozofii i politike... Daným prostredníctvom sa rímske ženy (hoci bez politických práv) začali veľmi aktívne zúčastňovať na spoločenskom a politickom živote krajiny...
In: www.femme.sk
Otcovstvu sa spočiatku v Rímskej ríši nevenovala pozornosť a deti mali príbuzenský vzťah iba k matke. V neskoršom období otcovia uznávali deti za vlastné následným spôsobom: novorodenec bol položený na zem pred (skutočného či domnelého) otca a ten ho zdvihol - tým mu vznikla povinnosť vychovať ho. Uvedeným aktom boli "uznávané" aj deti narodené v konkubináte. Matka dieťaťa sa však k celej veci nemohla vyjadriť.
Deti mali v rímskej rodine rovnaké postavenie, neexistovalo právo prvorodených či diskriminácia dcér. Až do veku puberty boli deti vychovávané matkami, potom sa dospievajúcim synom začal venovať otec; pričom chlapci zostávali v domácom prostredí do sedemnásteho roku, kým nastúpili na vojenskú službu.
Cudzoložstvo ženy znášali Rimania veľmi ťažko a odrazom tohoto faktu bol drakonický trest - smrť. Právo zabiť mal manžel, neskôr sa toto právo prenieslo na súdy a ženinho otca, ale zároveň sa začalo od uvedenej podoby trestu upúšťať.
Rímsky rozvod mal tiež spočiatku veľmi jednoduchý charakter - iniciovať ho mohol len muž a realizoval sa vyhnaním ženy (repudium); neskôr sa rozvod realizoval na základe vzájomnej dohody obidvoch strán (divortium) - civilné manželstvo sa rozviedlo pred magistrátom a cirkevné manželstvo cirkevným obradom. Časom sa začali skúmať i dôvody rozvodu a uzákonili sa poplatky postihujúce "vinnú" stranu.
Napriek tomu, že rímsku ženu formovali prísne monogamné a patriarchálne dogmy, ktoré ju viedli k vernosti, oddanosti a obetavosti, rozvinula sa v Ríme (do pozoruhodných rozmerov) prostitúcia vydatých žien. Prostitútkami sa tiež stávali prepustené otrokyne, cudzinky, nemanželské dcéry, vdovy a siroty. Elitou medzi rímskymi prostitútkami boli tzv. priateľky, ktorých postavenie sa rovnalo postaveniu gréckych hetér.
Postupne sa rozširujúce hranice slobody umožnili rímskym ženám viesť akési "salóny", v rámci ktorých sa vymieňali rôzne spoločenské novinky a viedli sa rozhovory o umení, filozofii i politike... Daným prostredníctvom sa rímske ženy (hoci bez politických práv) začali veľmi aktívne zúčastňovať na spoločenskom a politickom živote krajiny...
In: www.femme.sk